Recepty vyvíjajúce sa po celé generácie ponúkajú prísľub zdravého života bez chorôb. So snahou nasýtiť našu neutíchajúcu chuť po dlhovekosti, prahneme po odhalení tajomstva najdlhšie žijúcich ľudí na svete. A zdá sa, že nám majú čo povedať. Ale je tu ešte niekto alebo niečo, čo poháňa naše telo a určuje náš budúci život.

Viac ako polovica nášho tela nie je človek. Kto teda sme?

Ako je každému z nás milé svoje zdravie, rovnako dôležitá by pre nás mala byť pohoda neviditeľného mikrozverinca, ktorý poháňa naše telo. Nad počtom mikroorganizmov v našom tele zostáva rozum stáť.

V tele mladého muža žije približne 38 biliónov mikroorganizmov. To je vcelku viac než buniek tvoriacich naše telo. Predstavy, že by sme túto armádu využili vo svoj prospech, sú nesmierne lákavé.

Z tohto hľadiska je naše telo mimoriadne pohostinné. Je domovom bilióna mikroorganizmov – nosíme si pestrú zbierku baktérií, plesní, vírusov. Neviditeľná háveď, ktorú so sebou vláčime, a ktorá je určujúca pre to, kým sme. Čím viac študovaní ľudia skúmajú tieto mikroorganizmy žijúce v našich útrobách, tým viac sa dozvedáme o tom, že naše zdravie a pohodu riadi tento neviditeľný zverinec. Čo je to za divnú predstavu – vari môže mať nepatrná háveď taký obrovský vplyv na to, ako vyzeráme, jednáme, myslíme a cítime?

Robia si s nami, čo chcú.

Prítomnosť mikróbov rozhoduje o tom, či nám zapáchajú nohy, či nám na tvári pukajú nechcené akné. Pomáhajú nám udržať nepriateľské patogény v udržateľných medziach. Na ich prítomnosti závisí, či dokážeme prijať živiny z kravského mlieka. A je to neprítomnosť potrebných baktérií, ktorá rozhoduje o našej alergii na laktózu.

Ba čo viac, rozhodujú o ľudskom temperamente, či o výkone športovca. Ako veľmi lákavá je predstava, že by sme si zlepšili výkon jednoducho ‘prenesením’ mikroorganizmov z čriev najvýkonnejších športovcov? Veľmi lákavá? Lákavejšia, ako príležitosť nahliadnuť do tajných receptov tých najodolnejších ľudí na planéte?

Každý zverinec je svetovým unikátom.

Obzvlášť pozoruhodné je, že v každom človeku prekvitá jedinečná zmes mikroorganizmov, líšiaca sa od druhého človeka. Nosíme unikátny mikrobiálny svet.

Začína sa formovať už pri našom narodení a do značnej miery sa ustáli do štyroch rokov. Či je tento zverinec pod kontrolou nášho imunitného systému, vďaka čomu naše telo prosperuje, alebo naopak – ovláda naše telo – je tu dobrá správa pre tých, ktorí chcú svoj mikrobiálny svet ‘vymeniť’.

Tento zverinec je stály a premenlivý zároveň.

Zmeniť sa môže len vtedy, keď nastane v našom živote významná zmena – ak upravíme spôsob stravovania alebo pravidelného cvičenia, ak sa presťahujeme na iné miesto. Ak začneme tráviť viac času na lučinách či lesoch. Ak začneme užívať antibiotiká alebo iné lieky.

Keď uvážime, že viac než 90% mikroorganizmov v našom tele žije v našej tráviacej sústave, tak potom kto z nás by nechcel okúsiť účinok jedla podľa receptov, ktoré môžu zachovať naše zdravie?

Existuje ten správny recept na dlhovekosť ?

Už naše staré mamy hovorievali, že človek by mal poznať, čo mu je na úžitok, aké rastliny rastú na Zemi v jeho prospech. Že sme týmto darom nad celé pozemské stvorenstvo povýšení. Vodítkom im boli aj tieto verše z prvej kapitoly knihy Genezis: ‘Boh tiež povedal: Hľa, dal som vám na celej zemi každú bylinu nesúcu semená i každý strom, na ktorom rastú plody a semená. To budete mať za pokrm.’

Dávno nasiakli múdrosťami prírody, ktoré potvrdzujú najnovšie vedecké štúdie – že neduhmi trpí omnoho menej ľudí, ktorí jedia jednoducho to, čo je zaľahky dostupné. K nášmu šťastiu je to zavše šetrne spracovaná zelenina ochutená výraznými koreninami a bylinami.

Metóda pokus omyl priniesla recepty, vďaka ktorým sú jedlá natoľko chutné, že je možné ich jesť deň za dňom. Väčšina ich receptov spolieha na chuťovo výrazné vývary, bežne pripravované z bylín, ktoré dokážu premeniť hromadu zeleniny na ohňostroj lahodnosti. Výsledkom je pokrm, ktorý má málo kalórií a množstvo živín. S pôžitkom si tak môžeme vychutnávať recepty na dlhovekosť, v ktorom sa zrkadlí tisícročná kulinárska genialita. V tom zjavne tkvie tajomstvo nášho zdravšieho ja.

Tajomstvo storočných ľudí.

Recepty našich prastarých mám značia o tom, že je to málo spracovaná rastlinná strava, ktorá do veľkej miery napĺňala ich jedálniček. A sú to poznatky vedeckých výskumov, ktoré potvrdzujú, že základom zložkou receptov storočných ľudí sú rastliny. Títo ľudia jedli väčšinou pokrmy pripravené z celozrnnej múky, listovej zeleniny, orechov, hľúz, strukovín a bylín. Mäso jedli len zriedkakedy. Pili zväčša vodu a bylinné čaje. Limonády väčšinou ani nepoznali.

Naše telo potrebuje pre tvorbu svalov deväť aminokyselín – sú to stavebné kamene bielkovín. Potraviny živočíšneho pôvodu, ako sú mäso, ryby a vajcia, poskytujú všetkých týchto deväť aminokyselín, ale okrem nich obsahujú aj cholesterol, mäso a mlieko naviac aj nasýtené tuky.

Zdravá strava je len jednou časťou pradiva, ktoré podporuje dlhovekosť. Okruh celoživotných priateľov, zmysel života, prostredie, ktoré človeka pobáda k neustálemu pohybu a denné rituály znižujúce stres sú ďalšími vláknami. Rovnako tak ani to najvýraznejšie korenie nemusí byť rozhodujúcou prísadou lahodnej chuti. Keď pochválim kulinárske umenie mojej babičky, prezradí mi, že v jej kuchyni sa korení hlavne láskou.